Parta moja parta zlata čerpova, včera bula moja neška družbova, Ach družbo moj družbo pre Boh ce prošim, vrac mi moju partu, rada ju nošim.
Nedeľa popoludnie, dievčatá sa vrátili z „večerňej“ a ešte poobliekané v parádnych sviatočných krojoch potajme nakúkajú do drevenej škatule, kde je uložená parta. Vieniec mladej dievčiny, ktorý si dávala na hlavu len pri najslávnostnejších udalostiacjh v roku. Naposledy však tesne pred sobášom.
Snímanie party nevesty je zachovaným archaickým úkonom lúčenia sa nevesty so slobodnými rovesníčkami.
Je teda náznakom obradu bez nevesty s typickými kluknavskými piesňami, ktoré sprevádzali tento symbolický úkon zmeny stavu „dzjeveckeho“ na manželský.